Surrealistický pohľad na Paríž 20.rokov . Rokov plných osláv života a nových pohľadov na svet cez stretnutia s Piccasom, Hamingwayom, Daliim a inými umelcami tejto žiarivo krásnej doby s rytmami Charlestonu, kedy parížske ženy nie sú spútane konvenciami a korzetmi, fajčia a snažia sa o postavenie v mužskom svete. V tomto období by rád žil aj samotný hlavný hrdina Gill, ktorý vždy o pol noci nasadne do auta a prenesie sa do svojho zlatého veku. Stretáva sa tu so všetkým čo k 20-rokom patrilo, postupne prichádza na to, prečo nie je šťastný s tým čo má. A tak minulosť ovplyvní jeho vlastnú budúcnosť. Trochu mi to pripomína časť filmu One Day, ktorá sa odohrávala taktiež v Paríži. Myslím, že to je pohľadom na krásny Paríž, ktorý sa snaží podať každý režisér, pretože Paríž je jedinečné miesto, a Paríž, Paríž kto by nesníval o tom prechádzať sa v uličkách mesta, vychutnávať si vôňu croissantov a kávy pri pohľade do minulosti, vidieť inšpirácie mnohých a nechať sa uniesť na jeho vlnách...Aký je ten Váš Zlatý vek?
Polnoc v Paríži
Na Polnoc v Paríži som už dávnejšie očkom poškuľovala, no odrádzal ma hlavný predstaviteľ Owen Wilson, až som sa po debate cestou na Zauberberg navnadila a zhliadla ho. Poviem Vám nie je to taká katastrofa ... A najmä nie pre mňa milovníčku francúzskej módy, Coco a Paríža...